Tetrastav_Ružomberok

Celkom v závere ružomberského intravilánu, ak cestou I. triedy I/18 opúšťate priemyselný obvod mesta smerom na Tatry, môžete po pravici spozorovať stavbu, ktorá – celkom nečakane – vzdoruje oblastnému koloritu. Rozmermi nevýrazný, zato v architektonickom výraze podnetný objekt navrhol architekt Peter C. Abonyi ako administratívnu a prevádzkovú budovu pre miestnu stavebnú firmu. Ide vlastne o «dvojobjekt» organicky zrastený do funkčného celku, ktorý vo významovej, tvaroslovnej aj organizačnej rovine sleduje logiku zadania, no zároveň ju umocňuje spôsobom prekračujúcim zaužívané metódy riešenia. Administratívne priestory v priemyselných areáloch formuje zväčša pragmatic
ký prístup. Čo je, samozrejme, celkom v poriadku. Teda ak sa pragmatizmus nedeformuje na číry ekonomický oportunizmus. Prípad Abonyiho budovy je celkom opačnej náklonnosti. Nebol by to autor známy hĺbavými perspektívami tvorby, aby z prostého, takmer banálneho zadania nevykresal príležitosť rozvinúť architektonické stratégie podstatne odlišné – doslova bytostne prežívané. Stavebná firma vo svojom investorskom zámere určila potrebu kancelárskych priestorov v priliehavom napojení na modernú prevádzkovú a skladovú halu. Peter C. Abonyi na ňu zareagoval trojpodlažným objektom zbaveným estetických či etických predsudkov. V súlade s vlastným rukopisom rozvinul náročnejšie štruktúrované, no v zásade esenciálne tvaroslovie – ustúpené a predsadené hmoty korunované krídlom lineárneho strešného baldachýnu. Podľa slov architekta sa na objekte stavebnej firmy uplatnila «chlapská estetika», teda (povedzme) lokálny variant zmysluplného «high-tech», ktorý sa – okrem naplnenia základnej úžitkovej podstaty – stáva vo svojej komunikatívnej sile aj nositeľom čitateľnej firemnej kultúry. Samotný dispozičný program obnažuje radikálna otvorenosť: jednotlivé kancelárie doslova manifestujú prístupnosť, prehľadnosť a vlastne i zodpovednosť, teda hodnotu mimoriadne cenenú v súčasnom stavebnom biznise. Vstup do administratívnej budovy strieda miestnosť «prvého kontaktu», pokračuje schodiskom prísnej industriálnej estetiky, dvoma priestrannými pracovňami a vrcholí v elegantnom «kokpite» kance
lárie CEO. Tá je doplnená «ochodzou» strešnej terasy, zastrešená rytmom lepených drevených nosníkov a predstavuje – rovnako ako celok stavby – kultivovanú domácu verziu pracovného prostredia súčasných kvalít. Architekt Peter C. Abonyi zakódoval do DNA stavby i dômyselnú možnosť efektívnej replikácie: v prípade, že majiteľov budovy zasiahne priaznivý rozkvet predmetu ich podnikania, môže sa samotná budova administratívy bez najmenších ťažkostí rozšíriť do strán, a rozvinúť tak svoje tvaroslovie v intenzívnejšom podaní. Určite aj pre tento motív držíme stavebnej firme palce – bolo by znamenité vidieť, ako svojrázne tvorivé vízie architekta zrejú v čase, aby regionálnej stavebnej kultúre v úprimnej snahe zaistili zrejmé zušľachtenie.
Časopis Atrium 3/2015  www.atriummagazin.sk 
 

 

Prevádzkovo-administratívny areál firmy Tetrastav, s. r. o., Ružomberok

Autor(i): Martin Somora

Fotografie: Peter C. Abonyi


Koncept tvorby Petra Abonyiho možno všeobecne označiť ako dom-loď. Rozdiely sú v typológii navrhovaných objektov, priestorových súvislostiach, tvorivom vývoji autora, interpretovaní archetypov. Súvislosť so súčasnými holandskými architektonickými tendenciami vidno v interiérových priestoroch s ich subtílnymi proporciami, v celkovej úspornosti a vecnosti riešenia budovy. Budova Tetrastavu sa nachádza na okraji Ružomberka, v priemyselnej zóne. Toto miesto je ovplyvnené preťaženou dopravnou komunikáciou a dominujúcim komplexom Stredoslovenských celulózok a papierní. Zámer investora získať rozsiahle pozemky pre výstavbu svojho objektu treba oceniť, vznikla tak príležitosť pre autora umiestniť architektúru objektu do voľnejšieho priestoru. Napriek pulzujúcej doprave a obrazovému chaosu tejto časti mesta je objekt dobre vnímateľný – aj vďaka mäkkým krivkám strechy, pôsobiacim svojou kultivovanosťou. Presklený blok poschodia, v ktorom sú sklenené plochy rozdelené zvislým členením do 6 osí, evokuje možno autorsky nevedomý, ale vnímateľný klasicizujúci odkaz členenia gréckych chrámov. Mäkkosť architektúry gréckej antiky je tiež inšpiračným zdrojom. V architektúre budovy Tetrastavu túto mäkkost, vnesenú do racionality geometrie budovy, vidíme v použití kriviek strechy vznášajúcej sa nad architektonickými hmotami. Do návrhu je vnesená mnohovrstevnatosť použitím materiálov, architektonických prvkov a súvislostí, ktorú autor označuje pojmom hybridnosť. Týmto spôsobom vytváraný celok považuje za prirodzené vrstvenie a za vyjadrenie všeobecnosti, ktorá rôzne nevylučuje, ale zahŕňa. Prízemie objektu je sčasti presklené, sčasti vytvárané rampou pre automobily vchádzajúce do zadnej skladovej prevádzky. Schodisko budovy dominuje vstupnému priestoru, sú tu konferenčné priestory, kde autor využil kontrastnú zmenu podchodnej výšky od nízkeho stropu pri vstupe po vysoký konferenčný priestor. Pre návštevníka vzniká zážitok silného pôsobenia tak interiéru, ako aj výhľadov do okolia. Prepojenie činnosti investora s použitými materiálmi možno nájsť vo využití stavebných preglejok, ale aj ocele v podobe viditeľných nosných stĺpov, prekladov, stupňov schodiska, zábradlí. Priestory 1. poschodia sú určené pre administratívu firmy. Hygienické priestory sú minimálne, autor vložil do nich stropné polozrkadlové plochy, cez ktoré je možné vnímať v priehľade konštrukciu objektu. Dôležitým priestorom je najvyššie podlažie. Je presklené na všetky strany, a tak možno vnímať okolité pohoria, uvedomovať si veľkosť krajiny, pohyb slnka a oblakov, ale aj pulzujúcu dopravu. V jeho interiéri sú vnímateľné krivky drevených nosníkov oblúkovej strechy. Prechod na susediace terasy posilňuje možnosti vizuálneho kontaktu s krajinou. Architektúru budovy Tetrastavu môžeme vnímať ako malý objekt v priemyselnej zóne Ružomberka, ktorý prináša viacvrstevnaté architektonické súvislosti. 

Časopis ARCH 9/2016 | NA BIELEJ MAPE MESTA

 

Pridaj komentár

By submitting this form, you accept the Mollom privacy policy.