Vila v stráni, Ružomberok

Nad sídliskom v juhozápadnej časti Ružomberka, vo vilovej štvrti so zástavbou radových rodinných domov najmä z osemdesiatych rokov minulého storočia, nájdete objekt, ktorý zaujme. Keď dokráčate kľukatou stúpajúcou cestou za poslednú zákrutu, prvé, čo si všimnete a uvedomíte, je kontrast zvláštneho susedstva. Vedľa niekoľkých nových katalógových domov (ten bezprostredne susediaci je navyše vyčačkaný prefabrikovanou balustrádou) sa vyníma moderná mestská vila. Je osadená na svahovitom pozemku, ale na rozdiel od objektov v susedstve, ktorých majitelia terén prispôsobili svojim domom, v prípade tejto stavby bol princíp opačný. Terén predurčil jej podobu. Architekt túto danosť využil a projekt ušil kopcu priamo „na mieru.“

 
S istým zveličením by sa dalo povedať, že Peter Abonyi je na svahy špecialistom, o čom svedčia aj jeho predchádzajúce realizácie, napr. vila v Novej Lesnej alebo chaty pri Liptovskej Mare (ARCH 12/2008 a 12/2009). Zmienka o týchto projektoch je zámerná, pretože všetky tri (ale aj niektoré ďalšie Abonyiho práce) vzájomne súvisia. Poskytujú obraz o koncepte, ktorý sústredene a plánovite rozvíja. Je to koncept lode transformovaný do podoby priestoru na suchozemské bývanie, so zohľadnením situácie na pozemku, s dôrazom na osadenie v priestore, výhľady do krajiny, vzájomnú komunikáciu interiéru a exteriéru.
 
V prípade vily nad mestom došlo k šťastnému prieniku vízií architekta s očakávaniami investora. Dom sa rodil v harmonickom dialógu oboch a architekt sa nebránil zmenám „za pochodu“. Sám zastáva myšlienku, že stavba je v podstate živý organizmus, ktorý nie je nemenný a že stavebník si mnohé súvislosti a očakávania uvedomí, až keď sa začne projekt z papiera materializovať v hmote. V tomto prípade všetky zmeny a doplnenia, prediskutované a odkonzultované s architektom, boli v prospech domu, príjemného na život, pričom neovplyvnili jeho estetické kvality.
 
Dom je postavený ako konštrukcia z oceľových nosníkov, ktoré sú priznané a plnia zároveň estetickú funkciu v exteriéri aj v interiéri. Na oceľový skelet bol zavesený plášť z pórobetónových dielcov s rozmermi 600 x 60 cm. Dom má pozdĺžnu dispozíciu. Užšou juhovýchodnou stranou s vonkajšou šírkou necelých 7 metrov je orientovaný do ulice, maximálna dĺžka domu je takmer 27 metrov a uplatňuje sa v úrovni 3. NP, ktoré má spolu takmer 213 m2. V zadnej časti tejto úrovne je podlhovastá hmota domu ukotvená a vyvážená priečnou horizontálnou pravouhlou formou, akoby mólom spevňujúcim breh, v ktorom sa ukrýva bazén. Dom je zahryznutý do svahu a aj jeho výškové hmoty akoby narastali diagonálne rovnobežne so stúpaním pozemku. Maximálnu výšku si človek vlastne ani neuvedomí, keďže 3. NP je realizované v zadných dvoch tretinách pôdorysu domu a prevažnú časť tvorí terasa.
 
Dom má niekoľko zvláštností, ktoré u nás zatiaľ nebývajú obvyklé. Jednou z nich je bezbariérový prístup až do úrovne 3. NP, kde sa nachádza denná spoločenská časť domu a spálňa s hygienickým zázemím. Hlavný vstup do domu je na 2. NP a je prístupný po exteriérových schodoch. Na tomto podlaží je umiestnená hosťovská garsónka so samostatným vchodom zvonku. Okrem veľkej pracovne a herne pre deti tu má svoj priestor aj technické zázemie domu, ktorý využíva alternatívne zdroje energie; tepelné čerpadlo a v menšej miere solárne panely (predovšetkým na ohrev vody v bazéne).
 
Na prízemí je veľká garáž a ďalšie technické priestory, vzhľadom na svah už čiastočne zabudované v zemi. Veľkoryso je riešená denná časť domu, ktorej pôvodných 62 m2 narástlo vďaka už spomínaným zmenám o ďalších približne 23 m2 vybudovaním presklenej terasy po celej jej juhozápadnej strane. Schodisko, ktoré autor v celom dome viedol v línii popri severozápadnej, vzhľadom na orientáciu pomerne kompaktnej, obvodovej stene domu, je v dennej časti súčasťou obytného interiéru, od ktorého ho oddeľuje len sklenená priečkou. Z dennej miestnosti sa vchádza aj do relaxačnej časti domu s bazénom a saunou.
 
Dom-loď si vezie aj svoj vzácny náklad. Na jej hornej palube sú oproti sebe, oddelené hygienickým zázemím, dve detské izby. Svojou dispozíciou pripomínajú dva nákladné kontajnery, vďaka výhľadom (každá z nich má dve zo štyroch stien celé presklené) môžu byť rovnako dobre kapitánskym mostíkom. Teplotnú pohodu regulujú exteriérové žalúzie, rovnako ako na celom objekte. Dom je kultivovanou skladbou horizontálnych a vertikálnych línií, pravouhlých plôch a hmôt, kvalitných materiálov a dobre odvedenej práce. Farebne je fasáda zladená v harmónii béžovej a sivej, s farebným červeným akcentom konštrukcie a oporného múru v nezastavanej časti pozemku. Striedma okrová a sivá farebnosť je aj v interiéri, teplo a pocit pohody evokujú drevené podlahy, farbu do neho vnášajú jeho obyvatelia a ich predmety dennej potreby.
 
Vila v stráni poskytuje neobyčajné výhľady, za jasného počasia vidno dokonca aj Kriváň a masív Vysokých Tatier. Každé poschodie domu priamo komunikuje s exteriérom, každá obytná miestnosť má východ na balkón, terasu alebo priamo na pozemok. Jednu tretinu obvodových stien domu tvoria okenné výplne, orientované najmä na juhozápad. Dom, aj napriek tomu, že nebol projektovaný ako pasívny, má vďaka takémuto riešeniu minimálne náklady na vykurovanie a v certifikáte dosiahol kategóriu A. A hoci bezprostredné okolie domu ešte len čaká na svoju príležitosť, už teraz je isté, že ide o výnimočný dom, priateľský k svojim obyvateľom.
 
Zuzana Gažíková
Arch 03/10

Komentáre

vynikajúce..
ďakujem za uznanie...

Pridaj komentár

By submitting this form, you accept the Mollom privacy policy.